Zavrieť reklamu

Asi ste si všimli, že displeje smartfónov majú rôzne obnovovacie frekvencie, napríklad 90, 120 alebo 144 Hz. Obnovovacia frekvencia displeja ovplyvňuje každý aspekt používateľského rozhrania zariadenia, od „textoviek“ a všeobecnej produktivity až po hry a rozhrania fotoaparátu. Je dôležité vedieť, aké sú tieto čísla a kedy na nich záleží, pretože mnoho ľudí displej s vyššou obnovovacou frekvenciou ani nemusí potrebovať. Obnovovacia frekvencia je pravdepodobne najviditeľnejšou zmenou, ktorú môže výrobca na displeji zariadenia vykonať, výrobcovia však radi hrajú hru s číslami, aby predali čo najviac kusov svojich telefónov. Je vhodné mať povedomie, kedy a prečo na tom teda záleží, aby ste vedeli, prečo možno budete chcieť za zariadenie s displejom s vysokou obnovovacou frekvenciou minúť viac svojich peňazí.

Čo je obnovovacia frekvencia displeja?

Displeje pri elektronike nefungujú rovnakým spôsobom ako ľudské oko – obraz na obrazovke sa nikdy nepohybuje. Namiesto toho displeje zobrazujú sekvenciu obrázkov v rôznych bodoch pohybu. To simuluje plynulý pohyb tým, že oklame naše mozgy, aby zaplnili mikroskopické medzery medzi statickými obrazmi. Pre ilustráciu – väčšina filmových produkcií používa 24 snímok za sekundu (FPS), zatiaľ čo televízne produkcie používajú 30 FPS v USA (a ďalších krajinách s 60Hz rozvodnou sieťou alebo vysielacími systémami NTSC) a 25 FPS vo Veľkej Británii (a ďalších krajinách s 50Hz rozvodnou sieťou a vysielacími systémami PAL).

Aj keď sa väčšina filmov natáča v 24p (čiže 24 snímkach za sekundu), tento štandard bol pôvodne prijatý kvôli obmedzeniu nákladov – 24p bolo považované za najnižšiu obnovovaciu frekvenciu, ktorá ponúka plynulý pohyb. Mnoho filmárov naďalej používa štandard 24p kvôli jeho filmovému vzhľadu a dojmu. Televízne programy sú často natáčané v 30p a snímky sú zdvojené pre 60Hz televízory. To isté platí pre zobrazenie obsahu v 25p na displeji s frekvenciou 50 Hz. Pre obsah v 25p je prevod trochu zložitejší - používa sa technika zvaná 3:2 pull-down, ktorá prekladá snímky, aby ich roztiahla tak, aby zodpovedali 25 alebo 30 FPS.

Natáčanie v 50 alebo 60p stalo bežnejším na streamovacích platformách, ako je YouTube alebo Netflix. „Vtip“ je v tom, že ak nebudete sledovať alebo upravovať obsah s vysokou obnovovacou frekvenciou, nebudete potrebovať nič nad 60 FPS. Ako už bolo uvedené, pretože obrazovky s vysokou obnovovacou frekvenciou sa stávajú mainsteamom, stane sa populárnym aj obsah s vysokou obnovovacou frekvenciou. Vyššia obnovovacia frekvencia by mohla byť užitočná napríklad pri športových prenosoch.

Obnovovacia frekvencia sa meria v hertzoch (Hz), čo nám hovorí, koľkokrát za sekundu sa zobrazí nový obrázok. Ako sme si už povedali, film obvykle používa 24 FPS, pretože to je minimálna snímková frekvencia pre plynulý pohyb. Z toho vyplýva, že častejšia aktualizácia obrazu umožňuje, aby rýchly pohyb vyzeral plynulejšie.

Ako je to s obnovovacou frekvenciou u smartfónov?

V prípade smartfónov sa obnovovacia frekvencia najčastejšie pohybuje v hodnotách 60, 90, 120, 144 a 240 Hz, pričom najčastejšie sa dnes môžeme stretnúť s prvými troma. 60Hz frekvencia je štandardom pri telefónoch nižšej triedy, zatiaľ čo 120Hz frekvencia je dnes bežná pri stredne výkonných a najvýkonnejších zariadeniach. 90Hz potom majú niektoré smartfóny nižšej strednej triedy. Pokiaľ má vás telefón s vysokou obnovovacou frekvenciou, obvykle si ju môžete upraviť v Nastavenia.

Čo je adaptívna obnovovacia frekvencia?

Novšou funkciou vlajkových smartfónov je technológia adaptívnej alebo variabilnej obnovovacej frekvencie. Táto funkcia umožňuje prepínať medzi rôznymi obnovovacími frekvenciami za behu podľa toho, čo sa zobrazuje na displeji. Jej výhodou je úspora výdrže batérie, čo je jeden z najväčších problémov vysokej obnovovacej frekvencie na mobiloch. Ako prvá touto funkciou disponovala predvlaňajšia „vlajka“ Galaxy Note 20 Ultra. Má ju však aj aktuálnu najvyššiu vlajkovú loď Samsungu Galaxy S22Ultra, Ktorá dokáže obnovovaciu frekvenciu displeja znížiť zo 120 až na 1 Hz. Ďalšie implementácie majú menší rozsah, ako je 10–120 Hz (iPhone 13 Pro) alebo 48–120 Hz (základné a „pluskový“ model Galaxy S22).

Adaptívna obnovovacia frekvencia je veľmi užitočná, pretože každý používame svoje zariadenia inak. Niektorí sú náruživými hráčmi, iní svoje zariadenia používajú skôr na posielanie SMS správ, pozeranie webu alebo sledovanie videí. Tieto rôzne prípady použitia majú rôzne požiadavky - v hrách poskytujú vysoké obnovovacie frekvencie hráčom konkurenčnú výhodu tým, že znižujú latenciu systému. Oproti tomu videá majú snímkovú frekvenciu danú a text môže byť po dlhú dobu statický, takže použitie vysokej frekvencie pri sledovaní videa a čítaní nedáva veľký zmysel.

Výhody displejov s vysokou obnovovacou frekvenciou

Displeje s vysokou obnovovacou frekvenciou majú množstvo výhod, a to aj pri bežnom používaní. Animácie ako posúvanie obrazoviek alebo otváranie a zatváranie okien a aplikácií budú plynulejšie, užívateľské rozhranie v aplikácii fotoaparátu bude mať menšie oneskorenie. Vďaka vylepšenej plynulosti animácií a prvkov používateľského rozhrania je interakcia s telefónom prirodzenejšia. Čo sa týka hrania, výhody sú ešte zreteľnejšie, a môžu dať používateľom dokonca konkurenčnú výhodu - budú dostávať aktualizované informace o hre častejšie ako tí, ktorí používajú telefóny s 60Hz obrazovkou, tým, že budú môcť reagovať na udalosti rýchlejšie.

Nevýhody displejov s vysokou obnovovacou frekvenciou

Medzi najväčšími problémami, ktoré so sebou displeje s vysokou obnovovacou frekvenciou prinášajú, patrí rýchlejšie vybíjanie batérie (ak sa nebavíme o adaptívnom obnovovaní), takzvaný želé efekt a vyššia záťaž procesora a GPU (čo môže vyústiť do prehrievania). Je zrejmé, že displej pri zobrazovaní obrazu spotrebováva energiu. S vyššou frekvenciou jej teda spotrebováva aj viac. Toto zvýšenie spotreby energie znamená, že displeje s fixnými vysokými obnovovacími frekvenciami môžu spôsobiť hmatateľne horšiu výdrž batérie.

„Želé efekt“ (Jelly scrolling) je termín, ktorý popisuje problém spôsobený tým, ako sa obrazovky obnovujú, a ich orientáciou. Pretože sa displeje obnovujú riadok po riadku, od jedného okraja k druhému (obvykle zhora nadol), niektoré zariadenia majú problémy, keď sa bude zdať, že sa jedna strana obrazovky ako by pohybuje pred druhou. Tento efekt môže mať aj formu komprimovaného textu či prvkov používateľského rozhrania alebo ich roztiahnutie v dôsledku zobrazenia obsahu v hornej časti displeja o zlomok sekundy skôr, než ho zobrazí spodná časť (či naopak). Tento jav sa vyskytol napríklad pri iPade Mini z minulého roka.

Vzaté okolo a okolo, výhody displejov s vysokou obnovovacou frekvenciou prevažujú nad nevýhodami, a kto si na ne raz zvykne, ten sa už nechce vrátiť k starej „šedesiatke“. Zvlášť návykové je plynulejšie posúvanie textu. Pokiaľ telefón s takýmto displejom používate, určite nám dáte za pravdu.

Telefóny Samsung Galaxy kúpite napríklad tu

Dnes najčítanejšie

.